Voľný čas a okolie kúpeľov Vyšné Ružbachy

Podolínec

V okolí kúpeľov Vyšné Ružbachy leží mestečko Podolínec v údolí rieky Poprad, na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov. Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235. V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu. Mesto bolo obohnané hradbami a v mestskej zástavbe existoval, dnes už zaniknutý, gotický hrad. Neskôr, v roku 1772 po znovupripojení k Rakúsko-Uhorsku, Podolínec začal upadať na vidiecku úroveň. V meste sa nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298 s gotickým a barokovým inventárom a vzácnymi nástennými maľbami z rokov 1360 až 1430, renesančná zvonica, kaplnka sv.Anny z 13.storočia a kláštor piaristov z roku 1642.

Stará Ľubovňa

Najstaršia písomná zmienka o meste v okolí kúpeľov Vyšné Ružbachy, Stará Ľubovňa je z roku 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Najcennejším exponátom je zrubový grékokatolícky kostol sv.Michala archanjela z Matysovej z roku 1883. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na kráľovské mesto a dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov. Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom.

Dunajec

Rieka, ktorá odvádza vody zo slovenského územia do Baltského mora. Jeho pramenné zdrojnice Biely a Čierny Dunajec a Biela voda a jej pravostranný prítok Javorinka odvádzajú vody z Pienin. Od Nového Targu má rieka pozdĺžny tok na východ, zo slovenského územia prijíma ešte pravostranné prítoky Osturniansky (Kacvínsky) potok, Rieku a Lipník. Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Je to floristický a krajinársko-esteticky veľmi významné územie. Dunajec odvodňuje zo slovenského územia 361 km2 a v dĺžke necelých 20 km tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu. Prielomom Dunajca vedie turistický chodník na ktorom je inštalovaných 10 náučných zastávok. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou

Levoča

Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána. Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy. Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou.

Spišský hrad

V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.

Kaštieľ v Strážkach

Kaštieľ v Strážkach patrí medzi významné pamiatky Spiša. Spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex.